Malú Danylovku som sa rozhodla navštíviť vďaka kamarátke Žanne, ktorú som spoznala už v Bratislave. Pomáhala som jej rodine nájsť byt, keď sa dostali na Slovensko. Išli sme z Bratislavy spolu, aby mi predstavila nemocnicu a lokalitu, kde sa nad Charkovom zoskupujú presídlenci z celej Charkovskej oblasti utekajúci pred vojnou a frontovou líniou.
Prvé moje zážitky boli dobrodružné, nakoľko hneď v úvode nás "zastihla" raketa, ktorá spadla cca 2 kilometre od môjho auta. Neskôr sme prechádzali okolo dymiaceho domu a nebolo to príjemné uvítanie.
O akom území sa bavíme?
Mestá ako Čerskaská Lozova, Dergači, Ruská Lozova, Slatyne a okolité dedinky boli okupované a po ich uvoľnení tu našli útočisko niekoľko tisíc ľudí zo vzdialenejších častí Charkovskej oblasti.
URČITE NIE! Takúto básnickú otázku som si položila, keď som zbadala tú pohromu vôkoľ seba. Poliklinika v Čerskaskej Lozove slúžila pred vojnou pre zhruba 5000 ľudí z okolia. Teraz nemá strechu, zateká do nej a prežila už dva raketové nálety.
Priamo do budovy som sa dostala cez hlavnú všeobecnú lekárku - Yevgeniju Yaschenko, ktorá neutiekla a rozhodla sa pomáhať ľuďom. Je to šikovná žena, svoje deti zaviezla do Poľska a spolu s manželom zostali v Danylovke. Postupne sa snaží hľadať sponzorov na opravy, výborná je vraj spolupráca aj so starostom - všetci robia maximum, čo sa dá.
...opýtala som sa po krátkej exkurzií po zdevastovanej poliklinike priamo Yevgenií. Bolo mi to veľmi ľúto. Zistila som, že sem na zimu treba skúsiť zohnať generátor, lebo "okná a strechu sľúbil opraviť starosta".
"Dobre. Skúsim", odvetila som. Okrem toho sme sa rozprávali, ako Yevgenia funguje. Už sa jej podarilo zohnať do lokality pediatričku, teraz zháňa stomatológa. Dva razy do týždňa ošetrujú ľudí a smelo poviem, že sa neboja ničoho.
! UŽ ZAŽILI A PREŽILI VŠETKO !
Aktuálne sú ich pacienti hlavne starší ľudia, ženy s deťmi, ale aj celé rodiny zo vzdialenejších obcí Charkovskej oblasti.
Spolu do ich polikliniky chodí od 7 do 9000 ľudí, všetko funguje cez registráciu. Lieky si vedia zohnať sami - hygienické potreby a plienky, šampóny, mydlá či zubné kefky sú problém, lebo ich treba veľmi veľa. Samostatnou kapitolou sú detské plienky a plienky pre dospelých, ktoré sa ťažko zháňajú a sú drahé. V tomto som pomohla ja a nakúpila som všetko, čo bolo treba 🙂
Budovu miestnej strednej školy sme mali v pláne navštíviť hneď po poliklinike. "Eli, daj pozor na rozbité sklo všade okolo, aby si nedostala defekt, lebo tu Ti teraz nikto neporadí..." povedala Yevgenia, keď sme sa blížili na odbočku smerom ku škole.
Úprimne som nevedela čo čakať a ani na čo sa pripraviť, nakoniec sme to však zvládli. Defekt sme nemali, školu sme navštívili. Videla som, zažila som a nepochopila som, prečo decká musia kvôli vojne trpieť.
Za chvíľu odchádzame domov smer na Charkov a idem sa ku kamarátke ohriať a niečo napapať. Ešte v ten deň som nič nejedela. Po ceste domov ma zastavuje uprostred ulice staršia žena a opýta sa ma skromne, či by nemohla dostať pre svojho imobilného manžela plienky pre dospelých.
Samozrejme, že som jej dala.
"Eli, dáš si varenyky?", opýta sa ma kamoškina mamina a okrem toho, že sa usadím v príjemnej kuchyni a ruky mi uhrieva dobrý zelený čaj, mám možnosť sa dozvedieť, že v Danylovke pomáha aj slečna, ktorá mám okolo 25 rokov a volá sa Mária. Hneď jej volám a dohadujeme sa, že by som jej mohla pomáhať. Stretávame sa priamo pred obchodom Epicentra, kde mi pomáha s nákupom a nakladaním.
Po všetkých tých strašidelných zážitkoch a nových kontaktoch som si povedala že už bolo dosť slov, - IDE SA MAKAŤ!
Takže som sa pustila do práce a nakupovala spolu s kamarátmi veci pre ľudí.
Ako prebiehajú takéto nákupy?
Tak ako vždy - nakupujem so zľavou vo veľkých supermarketoch, kde si deň predtým nechám urobiť objednávku na mieru.
Mám vytipované najlacnejšie kefky (cca 0,25), pasty (0,45), mydlá (0,30), šampóny (1 euro) - tento tovar mi pripravia zamestnanci dopredu. Keď sa ešte pri platení preukážem dodatočne slovenským pasom a dobrovoľníckymi dokumentami, viem získať ďalšiu asi 20% zľavu z celkového nákupu. Výborné časom je, že som dostala k dispozícií aj ľudí, ktorí mi pomôžu veci naskladniť a potom aj preniesť, nabaliť do auta 🙂
Nakúpenú humanitárnu pomoc prevážame rovno do výdajného centra v Malej Danylovke, ktorú má pod palcom tiež Yevgenia. Keď má dostatok tovaru pre ľudí, zavolá im podľa zoznamu a otvorí svoju výdajňu. Všetko tu má svoj systém, ja sa ho snažím len pochopiť 🙂
Centrum sa pomaly plní a prichádzajú hlavne ženy a deti, snažíme sa všetky veci starostlivo rozdeliť. Každému to, čo najviac treba. Ja sama mám nafotených cez 300 fotografií žien s deťmi alebo svojimi staršími mamami a som sama prekvapená, koľko presídleniek sa tu pred výdajným miestom zišlo. Cítim v sebe vďačnosť a radosť, že moja práca dáva zmysel.
Okrem svojho transparentného účtu mám na svojej prvej ceste finančný DAR v hodnote niekoľko stoviek eur aj od neziskovky WALLACE TORONTA (sú v nej zoskupení Slováci, ktorí dlhodobo žijú v Toronte a dozvedeli sa o mne skôr náhodou). Som veľmi vďačná, že sa mi rozhodli pomôcť a ďalšie humanitárne veci (hlavne drahšie plienky a hygienické veci) som dokázala nakúpiť hlavne za ich financie.
Danylovka mojimi očami
