Písal sa utorok, taký normálny zimný, januárový deň. Miestny dobrovoľník z Charkovskej oblasti, Saša, sa vybral spolu s kamarátom z organiácie "Захисник Краю"/ v preklade "Ochrana kraju" (nezisková organizácia, ktorá sa venuje pomoci len na miestnej úrovni - teda v Charkovskom kraji) rozdávať ľuďom v dedine Kamjanka chlebík. 

Ja som zhodou okolností v ten deň tiež išla do Kamjanky rozdávať humanitárnu pomoc, stretli sme sa dve autá priamo v teréne. 

Bolo to super až kým sa to celé kvôli vojne nepokašľalo.

Len čo sa začalo vonku trochu otepľovať, ľudia sa snažili vrátiť k svojmu majetku a pôde, ktorá im patrí. 

Nie je to tu ľahké sa sem dostať a na vstup do Kamjanky potrebujete "sprievodcu" - resp. niekoho, kto vie, ktorá zo všetkých ciest je odmínovaná. Ja som mala tiež sprievodcu, takého, na ktorého som natrafila cez partnerskú organizáciu Захисник Краю. 

A tam som natrafila aj na Sašu. Mladý, fešný chalan :o)

49 ročný chalanisko, ktorý sa venuje IT software testovaniu a pracuje od začiatku vojny online, takže počas voľného času pomáha Ukrajine. Má manželku a dve deti. 

A v ten deň proste išiel spolu s kamarátom rozdávať miestnym ľuďom chlieb. A urobil jednu zásadnú chybu. 

Chcel si urobiť dobrú fotografiu pri miestnom rozborbardovanom gymnáziu a na to, aby získal skvelé fotky a video, si proste vystúpil z auta. Jeho posledné video pred celým tým nešťasťným incidentom, si možete pozrieť tu hned vedľa - dostala som možnosť vám ho tu zazdieľať.

Onedlho to prišlo. 

Stúpil na malú, nenápadnú mínu "motýlik" a prišiel o chodidlo. Protipechotná mína "motýlik"/"babôčka" má len asi 12 centimetrov. Aktivuje až zaťažením a používala sa hlavne v prvej a druhej svetovej vojne. Býva zelená alebo hnedá, takže ju ľahko v tráve viete prehliadnuť. 

Dôvodom pre úplné zakázanie používania týchto mín medzi civilistami bolo aj to, že si ich deti často mýlili s hračkami. Tieto problémy sa žiaľ, teraz týkajú aj Ukrajiny, nakoľko vojaci pri ústupe vyhadzovali míny kam sa im zachcelo a deti, ktoré sa postupne vracajú domov, ich nachádzajú.  

Viac si prečítajte tu:

Takže späť k celému nešťastnému momentu. 

Saša proste nemal v Kamjanke vystúpiť z auta, lebo táto dedina je zamínovaná. Akokoľvek by sa snažil, malú plastovú mínu by nijako v tráve zbadať nemohol. 
To je fakt :-(

Mína motýlik 🦋 je inak zakázaná, lebo jej následky sú nehumánne. Jej hlavnou úlohou bolo zraniť vojakov a zastaviť ich v útoku tak, aby ich mohli útočníci dohnať a zlikvidovať. Míny sa zhadzujú z lietadiel alebo ich vojaci proste rozhadzujú z áut, tankov alebo len zo svojich vlastncýh vreciek niekam okolo seba na zem. Táto posledná možnosť je využívaná aj na Ukrajine a spôsobuje tu veľmi veľa utrpenia medzi civilistami. 

Výsledkom je, že všetky civilizované štáty sveta sa spolu zaviazali, že táto vojenská zbraň sa nebude používať medzi civilistami, okrem pár krajín - medzi nimi je aj Rusko.

Späť k Sašovi. 
Keď sa to stalo, našťastie sme mali turniket a našťastie tam bolo zopár skvelých dobrovoľníkov, ktorí presne vedeli ako mu efektívne pomôcť a zachrániť život. 

Podotýkam významný fakt - NEBOL TAM TELEFÓNNY SIGNÁL A NEMALI SME VYSIELAČKY!

Ja som sa, samozrejme, nechcela pliesť pomedzi nohy naozajstným profíkom - drobrovoľníkom, takže som čakala v aute a Sašu som navštívila až neskôr v nemocnici v Izjume, kam ho priviezli.

povedala som raz Sašovi len tak medzi rečou - ale až keď som si bola istá, že je z toho najhoršieho psychického stavu už vonku! Prosím pekne, trvalo to pár dní a pár dní sme sa všetci oňho veľmi báli, lebo jeho psychický stav nebol dobrý.

Ja som ho viackrát navštívila v nemocnici, ale bolo vidieť, že nie vždy ma chce vidieť. Raz som mu doniesla len sladkosti a počas krátkej návštevy som sa snažila, aby sa skúsil usmiať. Nevyšlo to. 

Čoskoro sa začali procesy s tým, že Saša bude potrebovať protézy. A aby to nebolo také jednoduché, bude ich potrebovať niekoľko. 

Saša celú situáciu nezvládal veľmi dobre psychicky, čo je asi logické a dlho sa mi ho nepodarilo aspoň kúsok rozosmiať. Vyšlo to až posledný deň môjho trip v Izjume, keď som ja sama nemala z toho dobrú náladu a bolo mi to celé veľmi ľuto.