Mestečko je rozdelené na viaceré lokality podľa rieky Donec. Rieka sa kľukatí a tvorí zaujímavý ráz krajiny.
Konkrétne táto bytovka sa nachádza neďaleko hlavnej autobusovej stanice, ktorá je obkolesená pretekajúcou riekou. Aby ste sa k nej dostali, potrebujete (za normálnych okolností) prekonať minimálne dva mosty.
Príbeh tejto bytovky sa viaže na okupáciu mesta ruskou armádou v roku 2022.
Do svojho času tu žili normálni ľudia, ktorých rozdelila vojna. V októbri 2022, keď Izjum oslobodzovali Ukrajinci, tak sa touto lokalitou prehnalo "horiace peklo" a zanechalo za sebou všetko spálené. Zomrelo tu veľa ľudí, veľa ľudí v celom Izjume zostalo nezvestných.
Asi ste počuli, že v meste našli aj hromadné pohrebisko - keď som bližšie skúmala históriu tejto bytovky, zistila som, že práve odtiaľto zmizli mladí muži, ktorí sa nikdy nenašli. Dopočula som sa, že v tejto bytovke zomrelo skoro 50 ľudí, pričom tu zomierali celé rodiny hlavne preto, že kvôli náročnej situácií sa im nedalo pomôcť.
Takto vyzerá video celej bytovky, keď stojíte pred ňou a neveríte, že takéto niečo je v Európe vôbec možné. To, že bol krásny slnečný deň ešte viac zvýrazňovalo celú tragédiu - tragédiu viac ako 50tich ľudí, ktorí tu zahynuli.
Ľudia kričiaci o pomoc!
Mesto bolo okupované 6 mesiacov a naspäť do života sa dostávalo postupne. Podľa slov obyvateľov, Izjum najprv pripomínal mesto duchov – ulice boli opustené, domy zničené a tí, čo prežili, pozerali na okoloidúcich len cez prázdne okná akokoľvek bojaci sa ísť sami von...
Viac ako pol roka tu ľudia žili v strachu a v úplnej izolácii — bez internetu, komunikácie či ukrajinskej televízie.
Najhoršie to vraj bolo ohľadom informácií, nakoľko celý ten čas ich Orkovia „kŕmili“ len ruskou propagandou.
Čoskoro som pochopila, že miestne podmienky pri okupácií boli pre Ukrajincov podobné ako v mestečkách pri Kyjeve - Boroďanka, Irpin či Buča. Agresia, mučenie, strieľanie po záchranároch.
Po leteckom bombardovaní tejto konkrétnej bytovky ľudia v suteréne kričali o záchranu ešte niekoľko dní. Nik im nemohol pomôcť, lebo kohokoľvek, kto by sa o to čo i len snažil, by zastrelili. Strieľali do končatín tak, aby sa ľudia nevedeli potom dostať ani len k vode a aby postupne potupným a boľavým spôsobom umierali. Ako nejaké zvieráta. NEĽUDSKÉ.
PIVNICA ako spoločné miesto utrpenia
Ako som sa dopočula, v bytovke počas okupácie sa skrývali ľudia v pivnici. Ruskí "osloboditelia" potrebovali pravidelné dávky videa pre svojich domácich podporovateľov, takže keď sa im to práve hodilo na kameru, tak rozdávali ľuďom "kašu so zápachom nafty" alebo niečo, čo sa podobalo vraj boršču. Samozrejme s informáciou, že to potrebujú mať zaznamenané na kamere.
Našli aj ľudia v bytovke, ktorí nesúhlasili s takýmto PR zneužívaním a ak odmietli, nasledovalo ich mučenie. Niektorých takýchto mužov odviekli a už nikdy ich odvtedy nikto nevidel. V meste bolo nedostatok lekárskej pomoci a liekov. Ak sa chceli ľudia dopracovať k liekom, bolo treba behať po meste peši, nakoľko tu nebol UA telefónny signál.
Od apríla 2022 bolo ostreľovanie kazetovou muníciou v meste Izjum bežné. Po každom nálete na miesto hneď demonštratívne prišli aj samotní Rusi a rozprávali do kamery, aké zverstvá Ozbrojené sily Ukrajiny robia miestnym domácim obyvateľom.
V apríli roku 2022 bol tento dom 2x bombardovaný z lietadiel. Ľudia sa ukrývali v pivnici uprostred a čakali na pomoc. Keď sa zdalo, že už sa veci ukľudnili, potom naňho ešte dodatočne strieľali z tankov.
Ľudia štyri dni kričali z pivnice, že potrebujú pomoc, no nikoho nezachránili a nikoho tam nepustili.
Až v máji 2022 odtiaľ vyniesli telá.
Identifikovaných bolo 47 ľudí, zahynuli tu celé rodiny. Na pamiatku tu nájdeme pár fotografií obetí.
V marci 2022, keď bolo mesto ničené všetkými možnými zbraňami od okupantov, neboli v Izjume takmer žiadni lekári, zostal len miestny traumatológ. Operačná sála nemocnice už bola rozbitá, a tak pri sviečkach sa zachraňovali ľudia v pivniciach - aspoň tých, ktorých sa ešte zachrániť dalo. Zaujímavosťou je, že v tom istom suteréne prebiehali aj pôrody. Po mesiaci alebo pol, keď ostreľovanie trochu utíchlo, sa lekári začali postupne do mesta vracať.
Len podľa predbežných odhadov mestskej rady zomrelo v meste pri ostreľovaní najmenej 1500 obyvateľov, veľa z nic zomrelo len kvôli nedostatku lekárskej pomoci a liekov.
