Ak sa o Ľvove hovorí, že je to pekné historické mesto s úžasnou atmosférou, tak Charkov je takou kombináciou vyspelých ľudských inovácií 21.storočia, zelene a aj histórie.
Mesto, ktoré bolo tradične pokladané za industriálne, má metro a normálne tu žilo niečo cez 2 milióny ľudí. V posledných rokoch sa veľmi inovovalo a vybudovalo aj zopár zaujímavostí pre ľudí - napríklad kabínková lanovka priamo v centre mesta.
Ako prvé vás pri vstupe do mesta zastihnú tanky, ktoré sú prikryté maskovacími sieťami. Je to prvý náznak tragédie, ktorú si mesto prežíva.
Charkov bol vždy viacmenej rusko hovoriaci, ale 90% obyvateľov SÚ a BOLI ZA UKRAJINU. Teraz ho celé lemujú kovoví ježkovia, tanky s maskovacími sieťami a vojenské vozidlá. Veľmi smutné.
V Charkove nájdete veľa pekne vybudovaných areálov pre spoločnosť - športoviská, delfinárium, zóó a veľmi pekne upravené areály plné zelene určené predovšetkým pre mamy s deťmi.
Samozrejmosťou boli perfektne upravené cesty, chodníky a najnovšie nákupné centrá veľmi podobné tým našim.
SARŽYN JAR (Park pre mamy s deťmi)
Jedno z najkrajších miest v Charkove je veľký areál parku Saržyn Jar nachádzajúci sa v centre mesta. Miesto plné zelene a detských výkrikov teraz zíva prázdnotou a bol to smutný pohľad.
Počas mojej návštevy som tu stretla len záhradníkov a "vyšetrovateľov vojnových zločinov" (to sú ľudia s ochrannými vestami, ktorí dodatočne vyšetrujú miesta náletov rakiet a snažia sa ich zdokumentovať ako vojnové zločiny).
... zastihli ma tieto slová celkom nepripravenú priamo od vyšetrovateľov vojnových zločinov.
V tej chvíli som sa cítila neisto.
Na otázku - "prečo si to tu fotím, keď tu včera spadla raketa a zomreli traja ľudia" som najprv zostala mlčať. Úprimne som nevedela, že na takom krásnom a pokojnom mieste pre mamy s deťmi zomreli ľudia. Neskôr som ukázala slovenský pas a začala plynulo rozprávať svoju story s Charkovom zamerajúc sa na to, že tieto miesta naozaj ľúbim a som tu preto, lebo som ich zažila v plnej kráse a teraz neverím, že takto to tu vyzerá. Pán sa so mnou zakecal, nakoniec sme mali výborný spoločný čas, ale musela som mu sľubiť, že s fotením už budem viac opatrnejšia.
Áno, a TO VÁŽNE! Veľmi príjemným miestom v Charkove je aj "francúzsky bulvár" s kópiou Eiffelovky, kde je nákupné centrum a môžete si tam vychutnať pravé francúzske dobroty.
Kedysi sa tu celé rodinky stretávali ráno pred robotou, školou na chutnom croissante, pili kávičku a mali príjemný čas. Teraz francúzsky bulvár je prázdny, otvorené je len nákupné centrum, kde pracujú asi tri obchody. Celý areál je zabarikádovaný vreciami s pieskom, stráži ho SBSkár a nikoho nepúšťa von. Prihovorila som sa mu, že rada uvidím Eifelovku priamo na vlastné oči - že budem len chvíľu a urobím krátke video. Teším sa, že sa to podarilo 🙂
Kedysi som tu trávila príjemný vianočný čas s priateľmi - hlavné námestie bolo plné ľuďmi, ktorí sa smiali, jedli sme miestne dobroty a pili medovinu či horúce víno.
Zima 2021 všetko zmenila a Charkov je veľmi zničený.
Keď som si mala ísť prvý krát pozrieť centrum, rozplakala som sa z pohľadu, ktorý sa mi naskytol. Išla som s kamoškou metrom, lebo sa nám to zdalo rozumné (v prípade sirén sa vieme rýchlo ukryť a ona sa dosť bála). Rešpektovala som to.
Priznám sa, že veľa sme nerozprávali.
Ja som nemala slov, ona tiež nie. Centrum pripomína hrôzu a nekonečné letecké nálety, ktoré sa tu udiali hlavne na jar a v lete, sme akoby obe mali stále v mysli.
Myslím si, že to najhoršie si už zažil a veľa obyvateľov bolo nútených odísť. Teraz je Charkov poloprázdny, je to taký smutný pohľad. Osobne odhadujem, že tu zostalo tak do 200 000 ľudí.
Každý deň nejaké raketové nálety, na rôzne časti mesta, väčšinou cez noc. Mesto sa snaží fungovať normálne a každodenne opravovať rozbité obytné či administratívne budovy.
V Charkove dá zohnať skoro všetko - od potravín cez hygienické veci, ale aj elektroniku. Nájdete tu otvorené banky, notárske úrady alebo pracujúcich lekárov. Veľa ľudí nemá prácu, ale veľa mladých ľudí sa aj snaží vracať postupne do mesta a pomôcť rozhýbať ekonomiku.
Stomatológovia, stavební inžinieri, notári...
Tí všetci sa vracajú do Charkova aj so svojimi rodinami.
Ak sa ich opýtate prečo to robia a či sa neboja o vlastný život (či život svojej rodiny), odpovedia, že toto je ICH DOMOV a teraz tu chcú byť, lebo tu vedia byť pre ostatných užitoční. Krásne 🙂
V rôznych častiach Charkova viete nájsť motivačné citáty nakreslené a napísané miestnym známym umelcom. Podobné pekné obrázky nájdete aj v staniciach metra - ich história sa vraj začala písať hneď na začiatku vojny, keď sa tam ukrývalo množstvo detí pred bombardovaním.
Pravdepodobne sa tam písali veľmi silné príbehy.
Za bežných okolností by ste tu našli rovnako uponáhľaných ľudí ako trebárs v Bratislave, teraz sa mesto viditeľne spomalilo a sú tu ľudia k sebe viac láskavejší a pozornejší.
Motivačné myšlienky v meste
JEDNOZNAČNE NOČNÁ JAZDA CHARKOVOM! Zažila som ju!
Po zotmení sa Charkov mení na tmavé mesto plné železných ježkov, kde musíte byť veľmi opatrní pri šoférovaní. Vypínajú sa svetlá, obchody, benzínky, vlastne skoro všetko.
Ak sa nachádzate pri vojenskom objekte, stane sa, že vám nebude fungovať správne navigácia a dostanete sa na miesto, kde je ulica uzatvorená. Budete musieť cúvať. Keď sa zhodou okolností vtedy rozozvučia v meste sirény, máte pocit, že sa celý svet postavil proti vám a robí vám "naschvály".
Okej, sirény sú samé o sebe nepríjemné, ale keď je tma, je to ešte o kúsok náročnejšie, nakoľko všetci sa snažia cím skôr schovať sa niekde v úkryte. Tí ktorí mesto poznajú, tak sa snažia jazdiť rýchlo.
Ja sa v Charkove neorientujem naspamäť - takže, keď je tma, sú sirény a blbne navigácia, som niekedy nútená aj cúvať naspäť, lebo predomnou sa zrazu objavia rôzne prekážky kadiaľ neprejdem.
Do Charkova chodím bežne a je to moja základňa. Útočisko. A teda ak sa dá, aj smerom na Doneckú oblasť alebo na Dnipro idem cez Charkov. Sú tu lepšie cesty, poznám to tu, mám si tu kde hlavu zloziť. Oddýchnuť si.
Tak to bolo aj v decembri 2022, kedy som sa vybrala pomáhať do Doneckej oblasti, ale samozrejme, že vianočný stromček v podzemí stanice metra (zastávka Univerzity v centre) som si nechcela nechať ujsť. Vianočnú výzdobu v Charkove som zažila aj v minulosti zažila krásnu, svetielkujúcu. Čarovnú.
Rok 2022 - vojna. Zima a ostreľovanie kritickej infraštruktúry.
Mesto častokrát bez svetla, tepla, vody či signálu na telefón. A jediná možnosť, kde si pripomenúť vianočnú atmosféru je v podzemí metra.
Krásne to vyzerá, však? Áno! Napriek tomu som mala v sebe zmiešané pocity - na jednej strane príjemné pocity, na druhej smútok a bolesť, že je vojna a jediná vianočná výzdoba je v podzemí. Cítila som v sebe, že tento kontrast chcem zachytiť na video, preto vzniklo video aj priamo z tmavých ulíc Charkova.
Za bežných okolností by sme tam niekde boli spolu na námestí a oslavovali príjemný čas s priateľmi.
